Klasická vec, čo sa opýtaš človeka, ktorého si nevidela už hádam sto rokov je „ako sa máš“. Na prvý pohľad neškodná formulka v skutočnosti skrýva hlbší význam.
Tvoj život je súhrnom okamihov, spomienok, príležitostí, radostí i strastí. Zapadajú doň aj nepríjemné situácie, pri ktorých si povieš „kiež by som mohla vrátiť čas“.
Nepochybne si okamžite predstavíš jedny z najklasickejších zlozvykov, ktoré sú zväčša fyzického charakteru, no my sa dnes zameriame na veci z psychologickej stránky.
Ak si si niekedy myslela, že tvojou prvou naj kamoškou bola Klárka, ktorú si stretla na pieskovisku oháňajúcu sa plastovým kýblikom, zamysli sa znovu a lepšie.
Rýchle plynutie času si človek začne uvedomovať až od momentu, kedy prekročí prah dospelosti. Častokrát ho strhne prúd a začne dôležité okamihy odkladať na dobu neurčitú.
Život nie je, ani nikdy nebol prechádzka ružovou záhradou. Kedykoľvek môžeš čakať, že na teba vyskočí akási komplikácia. Jedno je však isté, vždy máš na výber.
Od nepamäti sa tlčiem životom v presvedčení, že byť za dobre s ostatnými je najväčšia výhra. Napokon ma ale zastihli okolnosti, kedy som pochopila ako veľmi som sa mýlila.
Držať sa osvedčených techník a metód je v živote skutočne podstatné. Avšak všetko berme s mierou a nebojme sa skočiť po novej neprebádanej príležitosti.
Čo všetko si ochotná urobiť, aby si sa necítila sama? Ako mieniš riešiť zlomené srdce po rozchode? Dokážeš byť vôbec aspoň chvíľu osamote a nezrútiť sa?
Mávaš pocit, akoby podaktorí ľudia v tvojej blízkosti s tebou mali postranné úmysly? Možno je to tým, koľkokrát si sa už sklamala na úkor svojej naivity.
Základom spokojného života je naučiť sa akceptovať aj jeho nepríjemné časti. Či sa ti to páči alebo nie, sú rovnocennými súčiastkami. Napokon predsa udržujú balans.
Zrejme sa zhodneme na tom, že každý si zaslúži druhú šancu. Práve po nej sa dozvedáme, či si ju daný človek skutočne váži, alebo len pokúša hranice trpezlivosti.
U každého šťastie vyzerá inak, nakoľko oplývame rôznymi potrebami a súčasne kladieme dôraz na odlišné veci. Avšak predsa len sa nájde jeden spoločný znak.
