Hazard - nová kniha od Ikaru

Bol to jeden z najúbohejších barov v istom schátranom, zabudnutompredmestíDetroitu. Možno tu pred rokmi sedával Charles Bukowski,a keď sa už nenašiel nikto,kto bymu zaplatil pijatiku,vyšiel pred bar, ľahol si na zem a čakal, kým poňho príde smrť.Amožno tu teraz sedí budúci Bukowski a čaká na svoju múzu.Miestnych kurvičiek je tu dosť. Prídu do baru,otrčia svoje predky a zadky a čakajú,kto sa na ne ulakomí.Veď potrebujú z niečoho žiť.Zaplatiť nájom, pichnúť si drogu či nakŕmiť deti. Pasáka nemajú, bar je špecifický tým, že v ňom vládne akési rodinné spoločenstvo, usadlíci si navzájom pomáhajú. Možno aj preto tu Jennifer skončila. Práve si lenivo navliekala podväzky. Zbadala dierku a nahlas zahrešila – aby si kúpila nové.Nemá na nové. Srať na to.V prítmí baru to aj tak nikto nezbadá.

Hneď sa o ňu začne niekto obtierať a slintať.Keď pocíti, že chlapmá stoporený úd, zatiahne ho do niektorej z izieb vzadu. Styk nikdy netrvá dlho, chlapi,čo semchodia,chcú len zasunúť a vysunúť. Jennifer pri tomčastomyslí na rôzne veci.Včera napríkladmyslela na to, že ako dieťa milovala motýle a chcela ich neustále chytať do sieťky. A raz dostala neodolateľnú chuť na tiramisu. Také pravé talianske tiramisu, ktoré sa vláčne rozpúšťa na jazyku a vy sa ho neviete dojesť.Ledva čakala,kým zákazník skončí, a utekala si ho kúpiť do najbližšieho motorestu. Vedela, že  ak ho aj dostane,bude to len umelá náhrada, ale jednoducho musela. So zákuskom v ruke si sadla pred motorest a hltavo jedla.Odjakživa rada jedla, tešila sa, keď mala pred sebou hromadu dobrého jedla.Našťastie sa to na jej postave neodzrkadľovalo. Jennifer sa na seba zahľadela do puknutého zrkadla. Striaslo ju. Bol január a v ich provizórnej prezliekarni bola riadna zima. O chvíľu ju čaká jej „číslo“.

Prejde do baru, poprechádza sa a počká, kto bude mať záujem. Sem-tam urobí menší striptíz. Jennifer naďalej skúmavo hľadela do zrkadla.Prešla si dlaňami po prsiach, polozahalených v čiernej sieťkovej podprsenke.To bol jejmajetok.Mala sa spýtať otca, po kom ich zdedila. Komu z predkov má za ne ďakovať? Dve veľké tvrdé šťavnaté jablká.Chlapi sa ich nevedeli nabažiť,chlapimali pred nimi úctu až posvätnú bázeň, chlapi koktali, že v živote úchvatnejšie prsia nevideli.Dotknúť sa ich,zaboriť do nich tvár a v tej chvíli strácajú hlavu. Jej prsia. Jej vstupenka do neba.Či do pekla? Roztvorili sa dvere a zjavila sa v nich Shannon.Tiahlo jej na štyridsiatku, prsia i zadok jej už ovísali, no ešte stále mútila chlapskémozgy.K Jennifer prechovávala materinský cit.Nešlo jej do hlavy, ako mohlo inteligentné dievča takto skončiť. Prečo sa sem zahrabala? Prečo nebojuje? Toto nemôže byť jej konečná stanica.

Jennifer sa obrátila k Shannon: „Nekefuješ?“ „Je mŕtvo,“ prostitútka sa zviezla na stoličku a v rukách sa jej mihla cigareta. Na Jenniferinej tvári sa objavil tragický výraz. „To nie,“ zakvílila, „potrebujemsi zarobiť.Zaplatiť za nájom, dlhujem už druhý mesiac. Vyhodia ma, ak tento víkend nezacálujem.Už len zopár dolárov.“ „Požičala by som ti, ale vieš, že som dala sestre na nové auto,“ Shannon ospanlivo zatvárala oči. „Viem,veď ani od teba nepýtam.Stálema ťaháš z nejakých sračiek.“ Jennifer horúčkovito premýšľala – má obehať všetky supermarkety, či ju niekde nezoberú? Z jedného ju nedávno vyhodili. Pravidelne chodila neskoro do práce.Bodaj by nie,keď každú noc rozťahuje nohy. A za to rozťahovanie dostáva viac ako v obchode, takže bolo rozhodnuté, ktorej práci dá prednosť.

„To sa tam nikomu nepostaví?“ „Nie, hovorím ti, že je tam mŕtvo. Možno jednému…“ „Komu?“ v Jenniferiných očiach zablikali ohníčky.Komu?Väčšinu chlapov už poznala.Aj ich chute,polohy,úchylky, stále dokola tie isté čísla. „Nepoznám ho, je nový,“ Shannon zahasila cigaretu a pohľadom pohladkala Jenniferino telo. Ak by niekedy mala ochutnať ženu, tak iba túto.Žiadny chlap nedokáže oceniť jej nádherné prsia. Chlapi len ničia, driapu, ona by ich hladkala, bozkávala a maznala sa s nimi až do skončenia sveta. „Nový? Ako vyzerá?“ „Vyzerá sakramentsky dobre.“ „Sakramentsky dobre?“ zopakovala Jennifer nechápavo. Kto tu už len môže vyzerať sakramentsky dobre? Všetci sú z jednej stoky.

Mladá ambiciózna autorka Martina Solčanská (1981) pôsobí v médiách
od absolvovania štúdia histórie a žurnalistiky na UKF v Nitre. Jej prvotina
Aprílové dievča (2007) získala ocenenie Debut roka, voľné pokračovanie Očistec bláznov (2008) sa takisto stretlo s nevšedným čitateľským záujmom. Kým v tretej knihe Počkám tu na teba (2009) sa autorka vrátila k problémom tínedžerov a k téme prvej lásky, jej posledná kniha by mohla byť označená ako „mládeži neprístupná“. Autorka šokujúco úprimne rozpitváva vzťahy medzi mužom a ženou, nič neskrýva ani neprikrášľuje, bolestne aj so smiechom odhaľuje ľudské slabosti, necháva svojich hrdinov trpieť aj opájať sa vášňou v nádeji, že slnko predsa len svieti pre každého.

 

 

www.zenskyweb.sk

Myslím si, že žena nielen môže ale hlavne aj dokáže obetovať všetko pre to, aby prežila. Kam môže zájsť je dosť diskutabilné, pretože každá sme iná, máme svoje medze a hranice, ktoré sa bojíme resp. nebojíme prekročiť. Ja som žena- matka, ktorá v prípade že by sa jednalo o môj život by som dokázala maximum,pretože mám voči deťom povinnosti .Keby sa jednalo o deti tak max. maximum,pretože ich milujem a musím chrániť. V každom prípade by som nerada zistila svoju silu a svoje hranice a to prajem aj každému dobrému človeku... Stanislava, Čereňany

Myslím si, že práve žena je dosť "silná" na to, aby dokázala obetovať svoju povesť a dôstojnosť, aby prežila. Tohoto žiadny chlap nie je schopný, je hrdý, aby sklonil hlavu a spravil niečo, čo je pod jeho úroveň. Práve žena dokáže urobiť všetko, aby svoje deti uchránila, zabezpečila a mala im dať čo jesť. Dokáže padnúť až na dno, aby  potom mohla so vztýčenou hlavou čeliť všetkým útokom za svoje činy. Žena to dokáže. Jana, Nitra

V ľuďoch je od narodenia zakorenený pud sebazáchovy a sú schopní v záume prežitia zájsť až na úplne dno svojich možností a schopností. Obzvlášť však ženy si vždy aj v tých najbezvýchodiskovejších sítuáciach dokážu poradiť. Týka sa to hlavne žien matiek, ktoré by pre dobro svojich detí určite boli schopné prísť aj o dostojnosť alebo povesť. Záleží na konkrétnych životných situáciach, aké obety s ú schopné priniesť, a kam až sú schopné zájsť. Ale podľa mňa neexistuje vec, čo by matka pre svoje dieťa nedokázala obetovať. Klaudia, Veľký Kýr

Na takúto otázku sa podľa mňa nedá všeobecne odpovedať. Záviselo by to od konkrétnej situácie a tiež od konkrétnej osoby a jej povahy. Keby som to teda mala vztiahnuť na seba, tak myslím, že aby som prežila (doslova), bola by som schopná obetovať takmer čokoľvek (takmer, lebo by som nikdy neobetovala napríklad svoje deti, alebo iného člena rodiny). Povesť? To je vlastne človek v očiach jeho okolia. Nech by bola situácia akákoľvek, vždy sa nájde niekto, kto by ma podporil a iný, kto by ma ohováral. V každom prípade, v naozaj ťažkej situácii by ma to nezaujímalo, resp. zaujímali by ma len tí, ktorí by ma podporili. Dôstojnosť? To som zase ja sama vo svojich očiach, takže tiež nič, čo by som neprekonala. Veď vo viere, že všetko zlé sa raz musí skončiť by som sa potom spoľahla na liečivú moc času. Nakoniec by som na to poníženie časom aj tak prestala myslieť. A kam môže zájsť? To presne neviem, lebo keď si tu teraz sedím v pohodičke za PC, môžem si myslieť, že by som napríklad nikdy nezabila človeka a keby som bola v skutočne reálnej situácii, zachovala by som sa celkom inak. Takže pokiaľ to človek nezažije, je to všetko len teória. Môžem teraz povedať, že tu je určite hranica a ďalej neexistuje zájsť, ale to si myslím v tejto sekunde a za ďalšiu sekundu môže byť môj život v úplne inej rovine a aj môj pohľad bude úplne iný. Lenka, Poprad

Aby sme prežili, sme schopné obetovať veľa. Povesť a dôstojnosť je síce dôležitá, ale keď si to situácia vyžaduje, je ťažké lámať si nad nimi hlavu. Všetko samozrejme závisí od konkrétnej situácie... Slavomíra

Tak ja si myslím, že žena dokáže kvôli prežitiu spraviť takmer všetko. Myslím si, že sa ženy tak ľahko nevzdávajú a sú schopné obetovať naozaj veľa. Asi preto, že kvôli deťom urobia aj to posledné. Urobia všetko, aby prežili, sú schopné vzdať sa vymožeností, povesti, postavenia, hlavne že rodina bude spolu a budú žiť. Lucia, Bratislava

Myslím si, že ženy sú veľmi silné, silnejšie ako muži a preto dokážu nemožné. V ťažkej životnej situácii by dokázali obetovať veľa, ale určite nie každá žena, záleží od povahy, je to individuálne. Ja som sa v takej vážnej situácii ešte neocitla a ani by som nechcela, ale ak by sa jednalo o moje deti alebo manžela, neváhala by som. Existujú ženy, ktorým muži uniesli dieťa a ony ich roky nevideli, takéto ženy musia čeliť obrovským prekážkam a myslím, že obetujú všetko a dali by všetko na svete, aby sa k nim dieťa dostalo... to je len jeden z príkladov. Silvia, Martin

Žena - označovaná často ako tvor citlivý, jemný, nežný... Pod povrchom sa však neraz skrýva tvrdá nátura, ktorá, keď chce niečo dosiahnuť, prekračuje všetky možné hranice a vynakladá nevídané úsilie. Preto mnohokrát, a to najmä v prípadoch, kedy ide o niečo, na čom jej skutočne nesmierne záleží, je schopná obetovať naozaj všetko, čo sa dá... Keď ide o životne dôležité situácie, akoby sa v nej nabrala nová energia a vydáva zo seba všetko, čo je v jej silách a tých síl, dalo by sa povedať, nie je málo... Lenka

Či môže žena obetovať v ťažkej situácii svoju povesť a dôstojnosť? Podľa mňa to závisí od druhu a stupňa ťažkosti situácie. Ak ide o situáciu bezvýchodiskovú, tak môže. Marika, Prešov

Neviem, či by som obetovala všetko, aby som prežila...Z vlastnej skúsenosti viem, že som schopná obetovať všetko pre niekoho, koho milujem. Obetovala som povesť, dôstojnosť...pre väčšinu ľudí som blbá, ale nevadí. Som taká, aká som. Milujem bezhlavo a o život, inak to neviem. Myslím si, že žena dokáže obetovať všetko pre tých, ktorých ľúbi, pre svoju lásku, pre svoje deti, ale nemyslím si, že by obetovala všetko, aby prežila ona sama. Andrea, Levice

Osobne som sa nedostala do takej situácie, aby som obetovala svoju povesť a dôstojnosť. zakladám si na nej, dokonca aj na maličkostiach, ktoré by iným nevadili. osobne si myslím, že ak by to pomohlo dobrej veci, urobila by som aj nemožné, alebo to, čo by sa priečilo mojím pravidlám, ktoré striktne dodržiavam. Štefánia, Košice

Žena m§že obetovať povesť aj dôstojnosť, aby prežila , ale otázne je ako sa s tým potom vyrovná, ako dokáže s tým žiť. Každá žena má svoje hranice, čo unesie a s čím sa dokáže vyrovnať. Sú ženy, pre ktoré dôstojnosť a povesť nič neznamená, takže ani nemajú čo obetovať a sú mnohé ženy, ktoré si zakladajú na týchto hodnotách a v prípade straty sa trápia celý zostatok života, prípadne to neunesú a siahnu si na život. Iba silné osobnosti s veľkým vnútorným motívom, že som to urobila pre niekoho, majú možnosť aj pri takej obeti žiť ďalej normálnym životom. V obetovaní dokáže zájsť žena veľmi ďaleko, ale som presvedčená, že žena-matka má tieto hranice obetavosti posunuté este ďalej.

Keď ide o život, povesť sa nerieši. Takže ju môže obetovať. A potom vzlietne z popola. Marushka