Dnes je utorok, 15.jún 2021, meniny má: Vít
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Moji nepriatelia sa ma ľahko nezbavia

január 26, 2012 - 11:52
Ľudia, ktorí speváka, skladateľa a hudobníka MICHALA DAVIDA nepoznajú, ho môžu považovať za bezstarostného, bohatého zabávača, pre ktorého je svet gombičkou.
Foto: 

Tí však asi nevedia, že ako dieťa trpel stratou rodičov, ktorí sa rozviedli, keď ich najviac potreboval, trpel viacerými chorobami, čo ho nezlomilo, ale skôr posilnilo jeho talent, ktorý ho už ako tínedžera katapultoval do hudobného šoubiznisu. Stal sa jednou z jeho najjagavejších hviezd, ktorá baví ďalšie a ďalšie generácie fanúšikov.


Ste hudobník, skladateľ a interpret, ktorý je na česko-slovenskej hudobnej scéne prítomný už vyše troch desaťročí. Málokto však vie, že váš hudobný talent objavila a podporovala v kláštore matka predstavená. To znie takmer ako filmová story...
Nie je to žiadna novinárska kačica, ale skutočne som sa začal učiť hrať na organe v Taliansku v kláštore, kde ma istý čas vychovávali mníšky v kláštornej škole. Matka predstavená jedného dňa objavila môj talent a sama ma začala učiť hrať na organe, ktorý mi učaroval, a klávesy sú dodnes pre mňa nástrojom číslo jeden a veľmi ma bavia.


Ste známym popovým hitmakerom, ale aj autorom nesmrteľných filmových pesničiek a muzikálov. Už v šestnástich ste na pražských džezových dňoch získali cenu muzikant roka. Ako sa z rockera, džezmena a skvelého inštrumentalistu stane poslušný člen popovej kapely? Nie je to pre hudobníka krok späť, alebo ste šli za hlasom srdca, keďže ste k podobnej hudbe privoňali v Taliansku, kde ste istý čas žili?
Chcel som sa veľmi uživiť hudbou a džezom, ale to v roku 1980 nešlo. Ako šestnásťročného ma zlanárila skupina Kroky, kde vtedy spievala skvelá Jana Kratochvílová, ktorá nebola žiadnou komerčnou speváčkou. Nielen kvôli nej, ale najmä kvôli sebe som tú ponuku okamžite prijal a začal sa živiť ako profesionálny hudobník, takže si myslím, že to bol jasný krok vpred. Nezdá sa vám?

 


Veľmi skoro ste sa stali profesionálnym muzikantom, ktorý sa dokáže uživiť. Bola pre vás kariéra muzikanta aj určitým únikom od rodiny, ktorá vás v mladosti poriadne potrápila, keď vás rodičia vychovávali na striedačku? Potrebovali či chceli ste si dokázať, že na to máte?
Určite nebola únikom, skôr naopak. Vždy som sa rád vracal a vraciam z ciest domov. To, že často jazdím mimo domova, je prirodzenou súčasťou môjho povolania.


Pre niektorých ľudí ste boli prorežimovým spevákom, ktorý nechýbal na žiadnej estráde či festivale politickej piesne. Vidíte v podobnom nálepkovaní skôr závisť tých, ktorí nedokázali byť ani vtedy, ani dnes rovnako úspešní ako vy?
Všetci sme vtedy spievali na podobných festivaloch. Ukážte mi toho, kto nespieval. Ak aj takí boli, tak ich bola len hŕstka. Bohužiaľ, v tejto súvislosti sa hovorí len o mne, čo je skutočne zvláštne, keďže sa v tom viezli všetci. Treba si uvedomiť, že taká bola doba, ak ste čosi podobné odmietli, mali ste napríklad na tri mesiace dištanc a nemohli ste hrať. A nielen vy, ale ani vaša skupina, technici, všetci stratili možnosť akokoľvek si zarobiť. Našťastie, týchto „festivalov“ nebolo veľa a zúčastnil som sa na nich tak ako každý iba párkrát. No môžete mi veriť, nikoho, kto tam spieval, to určite nebavilo a bola to len nepríjemná nutnosť.


Dlhé roky ste robili ľahučkú, príjemnú diskotékovú hudbu, pri ktorej sa dalo krásne pobaviť a na mnohé veci pozabudnúť. Vašu rodinu však zasiahla ťažká tragédia, keď vám zomrela dcérka Miška. S touto tragickou skúsenosťou ste sa vyrovnali napísaním muzikálu Kleopatra. Musí zažiť človek nejakú osobnú stratu či iný podobný prelom, aby sa na chvíľku zastavil a možno aj vo svojom živote a hudbe zvážnel?
Vždy je to tak, že takýto veľký zásah do života a vnútra vašej duše s vami poriadne zatočí a dívate sa na svet úplne iným uhlom. Zmení sa vám rebríček hodnôt a malichernosti vás prestanú zaujímať. Máte väčší nadhľad, no bolesť z tej strašnej straty nikdy zo seba nevymažete. Je to na jednej strane obrovská životná strata, na druhej určitý dar dokázať sa so životom poriadne popasovať a nebrať ho na ľahkú váhu a ako úplnú samozrejmosť.

 


Dnes hrávate už pomaly tretej generácii poslucháčov, ktorí vašu hudbu pokladajú za zábavnú a novú, hoci môže byť staršia ako oni. Aké to je hrať niekde na podnikovom večierku, diskotéke či koncerte tisícprvýkrát tie isté, notoricky známe vlastné skladby, ktoré si poslucháči vyžadujú? Dokážete sa ešte na vlastnej produkcii zabaviť, alebo je to už z veľkej časti len rutina a biznis?
Základom je to, že si musíte v tom, čo robíte, nájsť vždy čosi nové. Preto som napríklad svoje staré hity pretočil do dnešného, moderného soundu. Potom vás to začne nanovo baviť. Ak by som mohol niekomu niečo poradiť, tak poviem len to, že by aj iní muzikanti mali vo svojej tvorbe stále uvažovať nad novými prvkami, nad tým, ako už hitovú pieseň spraviť zaujímavejšou, modernejšou, chytľavejšou. Viem, že veľa mojich kolegov spieva na podklady piesní starých aj tridsať rokov. Ja ich však inovujem, a tak sa na vlastnom koncerte zasa bavím.


Ani vám sa nevyhol búrlivý život hudobníka. Ženy, alkohol, bláznivé večierky, fanúšičky. S jednou z nich máte už veľkého syna. Ste s ním v kontakte a ako sa mu darí? Na druhej strane ste ženatý s bývalou úspešnou tenistkou. Chceli by ste mať ešte ďalšieho potomka, ktorý by prevzal po vás hudobnícku štafetu?
S mojím synom Petrom máme skvelý vzťah. Je to senzačný chlap a veľmi dobre si rozumieme. Snažím sa mu čo najviac pomáhať, keďže som mu nebol veľmi dobrým otcom v čase, keď bol malý a najviac ma potreboval. Myslím si však, že teraz je so mnou spokojný. Inak máme krásneho vnúčika Sebastiana, ktorý mal nedávno rok a pol a zdá sa mi, že práve on by mohol po dedovi zdediť aj hudobnícke nadanie.

 


Vaša kariéra by mohla naznačovať, že ste si vlastným talentom a húževnatosťou splnili už takmer všetky sny. Je to tak? Alebo je ešte nejaký veľký umelecký a osobný sen Michala Davida?
Ak by som si už splnil všetky sny, tak by som to asi mohol zabaliť... Nie som človek, ktorý by si ľahol niekde na pohovku, nudil sa a frfľal, že akosi nemá čo robiť. Stále ešte mám stovky nesplnených snov a pred sebou mnoho práce, ktorú musím ešte v tomto živote stihnúť. Takže moji nepriatelia sa ma len tak ľahko nezbavia a fanúšikovia sa majú ešte vždy na čo tešiť!


Autor: ANDRIJAN TURAN
Foto: archív a isifa

- - Inzercia - -