Dnes je nedeľa, 29.november 2020, meniny má: Vratko
Čas čítania
9 minutes
Zatiaľ prečítané

Mirka Luberdová: Svoje poslanie som našla v kuchyni

november 08, 2014 - 21:54
Pred dva a pol rokom sa jej zrútil svet. Ochorenie jej synčeka ju však zároveň posilnilo, aby mohla začať odznova. A dnes je zdravší nielen jej nový život, ale najmä syn Riško, ktorého teraz trápi už len to, prečo nemôže jesť obyčajný chlebík.
Stravujete sa zdravo a je o vás známe, že dbáte na zdravý životný štýl. Baví vás to nekonečné chystanie a varenie alebo vás potešil narastajúci počet „zdravých“ reštaurácií v Bratislave a odskočíte si radšej na hotové?  
Varenie mi je vlastné. Mám pocit, že ho mám zakódované v bunkách. Odmalička som sa pri mamke motala v kuchyni. Veľmi sa teším, keď niečo vyrábam, zabudnem pri tom na čas, najmä keď potom vidím, ako niekomu chutí. Doma väčšinou varím nie jedno jedlo, ale rovno tri rôzne chody.
 
Znamená to, že varíte na týždeň do zásoby alebo vás chcú vaši blízki silou-mocou natlačiť do kuchyne?
Ide skôr o to, že každý je iný. Každému chutia a vyhovujú iné jedlá. Problém je v tom, že ja aj synček máme intoleranciou na mnohé druhy potravín. Dala som nás vyšetriť, lebo aj napriek zdravým zložkám potravín nás oboch často bolievalo brucho. Prekvapivo nám vyšli ako nevyhovujúce také potraviny ako ryža či zemiaky. Pre oboch z nás nemôžem variť ani bezlepkovú stravu, pretože ja mám intoleranciu na kukuricu, ktorú však aspoň Riško môže. Pre môjho partnera varím úplne inak. Neprepadol zdravému stravovaniu ako my dvaja, vybral si z toho určitú časť, čo je, samozrejme, v poriadku. Každému sa teda snažím variť podľa chuti a občas sa nám všetkým podarí „stretnúť“ pri rovnakom jedle. 
 
 
Z čoho teda pozostáva jedálniček, ktorý ste zostavili pre seba a syna pred dva a pol rokom?
Z dvoch tretín ho tvorí čerstvá zelenina a ovocie. Zvyšok je rozdelený na varenú a dusenú zeleninu, tortilly z pohánkovej, hrachovej či cícerovej múky. Slané korpusy, koláče z quinoy, pšena a príležitostne si dávame ryby či morské plody. Ostatné druhy mäsa vôbec nekonzumujeme. Výber jedál a ingrediencií však prispôsobujem aj ročným obdobiam. V každom sa telo správa inak a potrebuje iné veci. Napríklad v zime jem surové potraviny tak z jednej tretiny. Pripravujem najmä strukovinové polievky a prívarky, samozrejme, bez mlieka. Snažíme sa konzumovať najmä lokálne produkty. 
 
Ako vníma svoj neslovenský jedálniček malý Riško? Neodjedá potajomky rovesníkom z desiatej?
Naposledy sa ma pýtal: „Maminka, môžem chlebík?“ Keď som mu povedala, že klasický ani špaldový nemôže, prišiel veľký plač. Snažím sa mu to vynahrádzať doma pečeným chlebom, tortillami a slaným pečivom. Ak by som však tvrdila, že nemá rád „normálne“ pečivo alebo kindervajíčka, to by som klamala. Keď sa organizmus človeka vyčistí, nezdravé potraviny sa nám prestávajú žiadať, dokonca už ani nechutia. Napríklad ak sme na nejakej detskej oslave a chce niečo ochutnať, dovolím mu, no väčšinou to nedoje, už mu to vôbec nechutí.
 
 
Ako sa stravuje v škôlke? Nespôsobuje vám to problémy?
Našťastie sme našli súkromnú škôlku, kde varia podobne ako ja. Som veľmi rada, že vidí, že sa tak varí aj inde, že nejeme tak doma len my a nie sme čudní. Bol to jeden z aspektov, prečo som ho nedala do štátnej škôlky. Strave prikladám veľký význam a stojí mi to za to, aj keď je to podstatne finančne náročnejšie.
 
Váš nový životný štýl naštartovala práve Riškova choroba. Aký je jeho stav teraz?
Musím si zaklopať, jeho stav je dobrý. Skončili sme liečbu aj udržiavačku a teraz je pravidelne sledovaný na onkológii. Veríme, že je to za nami. 
 
Časť svojho trápenia ste pretavili aj do dvoch dielov knižky Navarme si zdravie, ktorú ste napísali s Andy Timkovou. Knižky okrem receptov obsahujú aj opisy najťažších okamihov vo vašom živote. Ako ste o tom vôbec dokázali písať?   
To, čo som napísala, išlo ľahko.  Asi som to jednoducho potrebovala dať von. Písalo mi mnoho ľudí, ako vďaka našim knižkám zmenili svoj život, a mňa veľmi teší, že má niekto krajší život aj vďaka mne a Riškovi. Začala som písať knižku o ochorení, ktoré prekonal. Mnohokrát ma prekvapí, že si ľudia naozaj neuvedomujú, čo je rakovina, leukémia, ako to tam prebieha a ako taký človek a jeho rodina žije. Verím, že uvedomenie ľudí spôsobí zmenu systému v nemocnici a na krízových oddeleniach, kde človek prežíva dlhé mesiace a roky takmer bez prestania. Zmenu k lepšiemu. Pri knižkách Navarme si zdravie som si aj poplakala, ale chcela som to takto povedať a napísať. Knihu o jeho chorobe však ešte nie som schopná dokončiť. Je to príliš čerstvé.  
 
 
Sama ste pred narodením syna prekonali množstvo operácií a váš i jeho zdravotný stav sa teraz veľmi zlepšili. Pripúšťajú lekári, ktorí boli najskôr proti tomuto jedálničku, že za zlepšenie stavu vás oboch môže okrem liekov aj zdravá strava?
Odvtedy, čo sme so zdravou stravou začali, sa na Slovensku rozšíril „zdravý“ boom a je dostupných oveľa viac informácií, obchodíkov, reštaurácií i potravín. Dokonca niektorí lekári sa na význam zdravej stravy začali dívať inak. Chce však ešte veľa času, aby sa tomu všeobecne začala prikladať potrebná dôležitosť. Zlepšenie stavu nás oboch stále pripisujú len a len liekom, ktoré aj tak neberieme. Len sa mi s nimi nechce hádať, tak si ich odtiaľ vezmem. 
 
Je obchodov so zdravou stravou u nás už naozaj toľko, že nemáte problém na jednom mieste nakúpiť rýchlo všetko, čo potrebujete?
Odvtedy, čo takto varím, si už ani nepamätám, koľko trval normálny nákup v obyčajnom supermarkete. Mne to dá zabrať, skladám to, kde sa len dá, a o dvadsaťminútovom nákupe môžem iba snívať. Ovocie a zeleninu rada nakupujem na trhoch od mojich obľúbených „babičiek“. Keď sa občas dostanem na viedenský trh, cítim sa tam ako Alenka v ríši divov. Ak by ste ma tam vysadili, šťastná by som tam strávila aj dve hodiny ovoniavaním a nakupovaním.
 
To znie, akoby ste medzi zeleninou a ovocím doslova čerpala aj akúsi duševnú energiu...
Naozaj som sa cez stravu dostala aj k duchovným veciam. Keď sa skončilo to najhoršie v priebehu Riškovej choroby, fyzicky som jednoducho skolabovala. Mala som pocit, že sa vo mne všetko zbúralo a zhorelo. Všetok strach, napätie a nedostatok spánku sa vo mne nahromadili. V honbe za zdravými potravinami som sa našťastie zoznámila s mnohými skvelými ľuďmi. Začala som chodiť do školy alternatívnej medicíny a metafyziky. Teraz môžem povedať, že nejakú teóriu už ovládam. No treba to všetko aplikovať aj do života.
 
Čo vás naučili?
Musím sa naučiť nájsť pokoj v duši, aby som bola vyrovnaná s tým, kto som, čo som, čo robím a ako žijem. Myslím si, že mám naozaj pekný život,  mám svojho syna,  mám sa za čo obliecť, mám pekné bývanie aj auto a môžem ísť na dovolenku. No napriek tomu nie som spokojná a šťastná. Takže problém nie je v tom, čo mám. Chcem sa preto naučiť, ako v duši nosiť pokoj a mať sa rada. Lebo ak sa nemáte radi vy, ani láska päťsto ľudí okolo vás vám nepomôže. Podobné princípy fungujú dokonca aj pri potravinách.
 
Nejde len o ich dobré vypestovanie a výrobu?
Pri tomto spôsobe života časom prirodzene pochopíte, že jedno súvisí s druhým. Ak si kúpite paradajku od babičky, ktorá ju s láskou vypestovala na vlastnej záhrade, a z reťazca, ktorý pestuje paradajky síce na tej istej pôde, no pásovo a hromadne, je to rozdiel. Množstvo vedeckých pokusov potvrdzuje, že energia, láska a pozitívna vibrácia vložená do akéhokoľvek produktu má obrovskú silu. Ľudia, ktorí majú radi svoj život, žijú ho s radosťou a doprajú si aj nezdravšie  jedlo bez výčitiek a stresu, majú z neho oveľa viac úžitku ako tí, ktorí jedia nasilu a bez presvedčenia ,,zdravo''. Toto nás učili na prvej hodine kurzu výživy a mňa to vtedy veľmi prekvapilo. 
 
 
Z čoho ešte čerpáte pozitívnu energiu?
Z cvičenia. Najradšej by som chodila cvičiť dvakrát denne. Zatiaľ to tak často nestíham, ale som rada, keď si môžem nabiť energiu tri-štyrikrát do týždňa.
 
Pri akom tréningu sa najlepšie uvoľníte a vypotíte nahromadenú energiu?
Mojou srdcovkou je thajský box. Je to pre mňa úplná „vypínačka“, v hlave mám len tréning a po ňom sa mi do krvi vyplaví obrovské množstvo endorfínov. Rada chodím aj na flyfit, čo je cvičenie v plachtách zavesených vo vzduchu. To je skôr také meditačné, pri tom môže človek popremýšľať a dokonale vnímať svoje telo. Inak mám rada, keď je všetko farebné a rôznorodé, preto si občas doprajem aj beh či kruhový tréning v prírode. 
 
Zmenili ste životný štýl, stravu aj pohľad na svet. Ako ste si ako žena a modelka poradili so svojimi starými kozmetickými zvykmi? Zmenili ste aj tie?
Momentálne si doma chodím po všetko, čo si na seba dávam, do chladničky. Nedávno som totiž prešla na čisto prírodnú kozmetiku. Na pleť používam prírodné oleje, napríklad šípkový, ružový alebo bambucké maslo. Natieram sa aj olivovým a makovým olejom. Našla som si výborný prírodný krém na pleť z huby čaga. Na vlasy používam ruský naturálny šampón, ktorý obsahuje propolis a mumio. Zuby si čistím bylinkovou pastou,  lebo telo dostáva odkazy zo všetkého, čo používame. Tieto produkty sú bez konzervačných látok, preto musím väčšinu z nich skladovať v chladničke. 
 
 
Cvičíte rovnako tvrdo ako  pred jedenástimi rokmi, keď ste uspeli na súťaži Miss Slovensko?
Vtedy som to brala ako povinnosť. Chodila som do posilňovne a vlastne som skúšala len bežiaci pás, bicykel a pár činiek. Cvičila som len preto, že musím, a nie preto, že chcem. Nerobila som to vtedy vôbec správne. Ani som správne nejedla, ani som sa dobre nehýbala. Preto to s mojím zdravím nedopadlo dobre. 
 
Prednedávnom ste na chvíľu modeling „podvádzali“ s moderovaním šoubizovej relácie. Prečo ste nezostali na obrazovke?
Táto ponuka vtedy prišla sama od seba. Potešilo ma, že som mohla na chvíľu vypnúť a nemyslieť na synovo ochorenie a onkológiu. Myslím, že to však prišlo veľmi skoro. Ešte sme vtedy mali s Riškom veľa problémov. Televízny svet je tvrdý, prišli mediálne útoky na moju osobu, čo mi robilo problémy v nemocniciach, u lekárov a najmä mi to odčerpávalo energiu, ktorú som nemala na rozdávanie. Bola to však pekná skúsenosť. Som rada, že som si to mohla vyskúšať, no nebol to formát pre mňa. Podľa mňa má každý človek na svete svoju úlohu, poslanie. Keď sa človek nájde v tom, čo robí, tak je to obrovský dar do života.
 
A čo modeling? Často vás na mólach nevidno. Už vás to nebaví?
Občas si rada ,,zaspomínam“, ale nebaví. Predvádzam minimálne, len aby som zaplatila to najnutnejšie, čo musím. Viac si toho neberiem, lebo mi to berie čas, ktorý chcem využiť na iné, pre mňa dôležitejšie veci. 
 
Kde teda Mirku Luberdovú uvidíme najbližšie? 
Snažím sa nájsť priestory na prevádzku obchodu so zdravou výživou. Nájdete ma v kuchyni, kde by som totiž chcela zostať. Rada by som tak ponúkla možnosť zdravo žiť a liečiť sa stravou. Ak sa mi túto stravu nepodarí dostať priamo do nemocníc, chcela by som to tým ľuďom nejako uľahčiť a možno im nosiť zdravú výživu priamo tam.  Toto by som chcela v živote ďalej robiť a venovať sa zdravému stravovaniu, liečeniu prírodnou energiou a zmýšľaním.  Chcem, aby si u nás našiel každý niečo pre seba. Aj ten, kto chce jesť zdravo, aj ten, ktorý chce spraviť len malý ústupok, aj ten, ktorý nechce spraviť žiadny, my ho však vložíme do jedla miesto neho pomocou myšlienky. Bola by som rada, keby sa u nás mohli ľudia v tomto smere aj vzdelávať a keby mali k dispozícii knižky. Mala by to byť taká oáza pokoja, zdravia a dobrej energie. Až teraz som totiž pochopila, že pre mňa zdravé stravovanie nie je len hobby a láska, ale aj akési poslanie. Niečo, čo by som chcela odovzdať iným.
 
Zdroj: Ivu Varényi
Foto: cas.sk a martinus.sk
 

- - Inzercia - -