Dnes je piatok, 07.október 2022, meniny má: Eliška
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Skutočný príbeh: Darovala som manželovi obličku

september 14, 2022 - 14:00
Niekedy sa veci v našom živote nevyvíjajú tak, ako by sme chceli. Ak všetko nie je tak, ako by malo byť, stačí mať vedľa seba milujúceho človeka a trápenie sa zmení na dojatie. Manželia Lukáčovci si svoju lásku potvrdili priamo na chirurgickej sále: "Rozhodla som sa, že obličku Lacovi darujem ja," hovorí so slzami v očiach Anna...
Foto: 
archív

Manželia Lukáčovci sú výnimoční pár, tak ako sa zhodujú v názoroch a tvoria harmon--ický manželský pár, zhodujú sa aj ich krvné skupiny a to bol jeden zo zásadných ukazo--vateľov, ktorý ich nasmeroval k ďalšej životnej etape – k transplantácii. Sú spolu 50 rokov a už ich nespája len manželstvo. Ladislav podstúpil dialýzu 81×, potom ho znepokojili nepriaznivé výsledky vyšetrení. Jeho telo „volalo“ o pomoc.

Plný neistoty a strachu oznámil manželke, že potrebuje obličku. Pani Anna ani chvíľu neváhala a darovaním obličky svojmu manželovi navždy spečatila ich vzťah, vzájomnú lásku a spolupatričnosť. „Oznámili mi, že si mám niekoho hľadať a manželka mi povedala, že netreba nikoho hľadať…,“ hovorí dojatý Ladislav a na viac slov sa nezmôže.

ŠŤASTNÁ, ŽE POMÔŽE

„Bola som síce pozitívne naladená, ale cítila som mierny stres. Bol 1. jún – Medzinárodný deň detí, krásny sviatok, tak som si odhodlane povedala, že som šťastná, že práve tento deň sa nám s manželom navždy vryje do pamäti. Verím sama sebe, aj v tej chvíli mi neostávalo nič iné, len si byť sama sebe oporou, aj preto ma pozitívne naladenú viezli na operačnú sálu,“ opisuje svoje pocity krátko pred odobratím obličky Anna.

SO SLZAMI V OČIACH

Darkyňa musela podstúpiť sériu dôležitých vyšetrení, ktoré trvali zhruba tri mesiace. Tie boli rozhodujúce nielen pre manžela, ktorému sa rozhodla obetovať „kúsok seba“, ale i pre ňu samotnú. „Páčilo sa mi stretnutie s psychológom. Vraj či manžel na mňa nevyvíjal nátlak, či mu chcem darovať obličku z vlastného presvedčenia. Možno mal na mysli domáce násilie…,“ smeje sa Anna. „Ak by som ja nemohla byť darkyňa, bola pripravená dcéra, ktorá má tiež rovnakú krvnú skupinu,“ dodáva a necháva manžela vedľa seba v slzách hlbokého dojatia.

PEVNÉ ROZHODNUTIE

Našli sa aj takí, ktorí Annu od jej rozhodnutia odrádzali. „Ozvali sa aj kuvičie hlasy. Vraj manžel bude mať kvalitnejší život ako ja…,“ opisuje začiatky svojho jednoznačného rozhodnutia darkyňa. „Oblička, ktorá ostane darcovi, zväčší svoju veľkosť a kapacitu natoľko, že si plnohodnotne poradí s „čistením“ organizmu po celý zvyšok života. "S transplantáciami obličiek sme začali pred vyše 15 rokmi a ani jeden darca, ktorého sledujeme, nemá zásadný problém s fungovaním obličky. A to ich kontrolujeme celkom prísne,” vysvetľuje primárka Transplantačného oddelenia MUDr. Tatiana Baltesová, PhD. „Nemám žiadne obmedzenia, môžem si dopriať pivo aj športovať,“ dodáva k tomu s úsmevom Anna.

SILNÁ ANNA

Darcovstvo medzi manželmi je najčastejšie. Vo väčšine prípadov daruje obličku žena svojmu mužovi. „S Lukáčovcami bola ideálna, priam úžasná spolupráca. Anna je veľmi optimistická pani, a tak ako silu v tej obličke darovala svojmu manželovi, aj nám lekárom uľahčovala vyšetrenia a darovala nám možno viac pozitívnej sily ako my jej. Ďakujeme za to, nedeje sa to každý deň,“ dodáva primárka Baltesová.

ČAS HRÁ PROTI

Darovanie obličky za života inému sa považuje za najvyšší prejav šľachetnosti a ľudskosti. V takmer 90 percentách prípadoch ide totiž o transplantácie obličiek od mŕtvych darcov. Tým, ktorí ešte stále váhajú, Anna odkazuje: „Nerozmýšľajte dlho, čas hrá proti vám, pomôžte svojmu blízkemu. Videla som dosť pacientov i detí, ktorí čakajú na „svoju“ obličku, 3× týždenne po päť hodín podstupujú náročnú dialýzu a darcovia chýbajú. A hlavne, nenechajte sa odradiť okolím.“

- - Inzercia - -