Dnes je pondelok, 25.január 2021, meniny má: Gejza
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Príbeh na pokračovanie: Ľahký flirt nás dostal až do postele 4

november 28, 2020 - 20:37
...Vtiahol ma do auta. Popritom ma stále bozkával. Bola som zo seba prekvapená. Nikdy som si nedovolila povoliť uzdu natoľko, aby som sa dostala do situácie, kedy prakticky cudziemu človeku nasadnem do auta a prejavujem mu fyzickú náklonnosť.
Foto: 
shutterstock.com

Sebakontrola patrila medzi moje top vlastnosti, no pri tomto chlapovi zrejme svoj zoznam silných stránok začnem preškrtávať.

„Môžeš prestať? Doslova cítim ako ti myšlienky lietajú po celom priestore. Pokiaľ to nechceš, pokojne to necháme tak,“ povedal mi s kľudom Angličana. „Nie, to je v poriadku. Moja hlava ide stále, bez ohľadu na to, či to chcem alebo nie. Keby som tu nechcela byť, už dávno sa zvrtnem a idem preč.“ ČO?! Výborne, tak odteraz už nemám pod kontrolou ani vlastné ústa. „Super, to ma teší. Vieš, zapáčila si sa mi už odvtedy, čo sme pri tebe v ten nedeľňajší večer zastavili. Skrátka som sa rozhodol, že ťa musím ešte raz stretnúť,“ uškrnul sa na mňa pričom som z jeho pohľadu vyčítala nervozitu. „Tak si sa zapísal na všetky prednášky, na ktorých som?“ Pobavenie v mojom hlase malo slúžiť ako odľahčenie.

„To nie je tak úplne pravda. Na prednáškach kam chodím, som preto, lebo ma bavia a celkovo, právo je cesta, ktorou som sa rozhodol vydať pre seba a svoju budúcnosť, nie preto lebo sem chodia pekné baby.“ Naštartoval auto a začal cúvať. „Kam ideme?“ Ostalo ticho, neodpovedal mi, iba mu trhalo kútikmi. O pár minút som sa ocitla pred obrovským sídlom. Prisahám Bohu, že takýto domisko som za celý svoj život nevidela a pochybujem, že ešte uvidím.

253.jpg

Foto: 
shutterstock.com

„No,“ začal, „teraz máš dve možnosti. Buď ti urobím prehliadku môjho domu so všetkým, čo k tomu patrí alebo si na tom rovnako ako ja a poberieme sa rovno do spálne.“ Moje uvedomelé ja, by si vybralo možno A. Blbosť, moje uvedomelé ja by si nevybralo ani jednu z možností, pretože by tu nebolo. Skvelé, teraz čo? Stála som na rozhraní dvoch ciest, kde jedna predstavovala blikajúce kontrolky od výmyslu sveta, nad ktorými jasne a žiarivo svietil nápis MOZOG. Druhá cesta bola samozrejme vydláždená niekoľko mesačným potláčaním fyzických potrieb. Môžeme si spoločne tipnúť, k čomu som sa prikláňala.

 V tom momente som si spomenula na jednu vetu, ktorú som kdesi dávno započula. Bolo to niečo v znení, že si radšej povedz ups ako čo keby. Takže to bolo jasné. Cesta k spálni bola vyslovene dlhá. Jedného by z toho prechodu cez trilión izieb aj prešla chuť. Mňa však nie. Zbadala som pred sebou mohutné drevené dvere s iniciálkami, čo mi pripomenulo, že my ani nevieme svoje mená. Prakticky mi to nevadí. Nejde predsa o budovanie spoločného vzťahu, ale čisto iba o to, dať deficitu papa.

Akonáhle som prekročila prah, otvorili sa mi ústa dokorán. V živote som nevidela tak nádhernú miestnosť. Nemala som moc času porozhliadnuť sa keďže ma odrazu schmatol a v rukách preniesol na posteľ. Všetky zcestné myšlienky ma opustili a začala som si užívať každú sekundu. Doslova som zo vzduchu vdychovala atmosféru blížiaceho sa sexu. Avšak zistila som jednu vec, moje staré ja bude po odchode z tohto domu navždy preč.

- - Inzercia - -